Výrobná kapacita

Výrobná kapacita je kapacita, ktorú má výrobná jednotka na výrobu svojej maximálnej úrovne tovarov alebo služieb pomocou série dostupných zdrojov. Pre jej výpočet berieme ako referenčné určité časové obdobie. Tento ukazovateľ je široko používaný v obchodnom manažmente. Pretože ak výrobná jednotka vyrába pod svoju výrobnú kapacitu, táto jednotka sa nevyužíva pri maximálnom výkone.

Ak chceme dosiahnuť zvýšenie, ale aj zníženie výrobnej kapacity, sú spojené s investičnými alebo predajnými procesmi. Inými slovami, ak chceme zvýšiť výrobnú kapacitu v továrni, spoločnosť musí investovať do nového stroja, ktorý má kapacitu na výrobu viac.

Nakoniec musíme mať na pamäti, že výrobná kapacita sa vždy meria s ohľadom na optimálne využitie zdrojov, ako aj vlastníctvo výrobných prostriedkov za normálnych prevádzkových podmienok.

Rozdiel medzi výrobnou kapacitou a objemom výroby

Tieto dva pojmy by sa nemali zamieňať. Keď hovoríme o výrobnej kapacite, hovoríme o maximálnom množstve tovarov a služieb, ktoré môže výrobná jednotka vyrobiť za bežných prevádzkových podmienok, ako aj pri optimálnom využití zdrojov. Na druhej strane, objem výroby meria množstvo tovarov a služieb, ktoré bola výrobná jednotka schopná vyrobiť s dostupnými zdrojmi a nie vždy za normálnych prevádzkových podmienok.

Týmto spôsobom, zatiaľ čo výrobná kapacita meria maximálnu úroveň výroby, ktorú môže výrobná jednotka dosiahnuť, objem výroby meria výsledok, ktorý sa nakoniec vyrobil s rôznymi výrobnými jednotkami. Inými slovami, objem výroby sa nemusí nevyhnutne rovnať výrobnej kapacite, keďže výrobná jednotka môže fungovať pod úrovňou maximálnej výkonnosti, čím sa dosiahne nižší objem výroby, na rozdiel od svojej výrobnej kapacity.

V obchodnom manažmente je veľmi užitočné poznať dva fakty. Týmto spôsobom, ak poznáme objem výroby a jej výrobnú kapacitu, môžeme vedieť, koľko výrobných jednotiek prestáva vyrábať v scenároch, v ktorých objemy výroby nedosahujú svoju výrobnú kapacitu. Stačí odpočítať objem výroby a výrobnú kapacitu.

Rozdiel medzi výrobnou kapacitou a optimálnou výrobnou kapacitou

Ani tieto dva pojmy by sa nemali zamieňať. V mnohých scenároch výrobná kapacita meria maximálnu úroveň výroby na výrobnú jednotku s využitím všetkých dostupných zdrojov za priaznivých prevádzkových podmienok. V mnohých prípadoch však výrobné jednotky nedokážu dlhodobo udržať svoju maximálnu úroveň výroby a zároveň dopyt nie vždy vyžaduje výrobu pri maximálnej kapacite.

Na tento účel sa používa koncept optimálnej výrobnej kapacity. Inými slovami, maximálna úroveň, na ktorej môže výrobná jednotka vyrábať dlhodobo udržateľným spôsobom. Teda za normálnych podmienok, čo je maximálna úroveň, pri ktorej môže výrobná jednotka dlhodobo udržateľne vyrábať. Tento koncept je rovnako veľmi užitočný v obchodnom manažmente, pretože nie vždy máme kapacitu na to, aby naše výrobné jednotky dosahovali maximálny výkon, ktorý by tento výkon dlhodobo udržal. Akákoľvek udalosť by mohla spôsobiť zastavenie výroby a spôsobiť spoločnosti vážne problémy.

Plánovanie výrobných kapacít

Ako sme povedali, výrobnú kapacitu je potrebné merať vždy v určitom časovom období. To znamená, že keď chceme plánovať alebo vedieť, aká bola výrobná kapacita, musíme vziať do úvahy faktor času. Týmto spôsobom sa plánovanie výroby robí rovnakým spôsobom. Ak chceme plánovať výrobu, musíme špecifikovať úroveň výrobnej kapacity rôznych výrobných jednotiek pri optimálnom výkone pre podnik.

Na tento účel sa plánovanie výroby robí z rôznych časových bodov, ktorými sú:

• Krátkodobé (menej ako 6 mesiacov)
• Strednodobé (od 6 do 18 mesiacov)
• Dlhodobo (od 18 mesiacov)

Teraz, aby sme mohli plánovať výrobu v rôznych optikách, musíme mať na pamäti, že výrobná kapacita z dlhodobého hľadiska vždy podmieňuje kapacity v krátkodobom a strednodobom horizonte, čo si môže vyžadovať sériu prispôsobenia procesov na dosiahnutie cieľov stanovených spoločnosť.

Týmto spôsobom, ak chceme plánovať výrobu, musíme vziať do úvahy rad faktorov:

• Prognóza očakávaného dopytu.
• Identifikácia potrebnej kapacity na uspokojenie dopytu.
• Identifikácia alternatív v prípadoch, keď to nie je možné splniť.
• Hodnotenie a rozhodovanie.

Týmto spôsobom môžeme realizovať plánovanie výroby, ktoré určuje dobrý výkon spoločnosti v rôznych plánovaných termínoch.

Aké faktory podmieňujú výrobnú kapacitu?

Výrobná kapacita výrobnej jednotky je vždy podmienená radom faktorov. Tieto faktory určujú možnosť produkovať viac alebo menej v obmedzenom časovom období.

Preto môžeme tieto podmieňujúce faktory klasifikovať do dvoch kategórií:

• Vnútorné faktory.
• Vonkajšie faktory.

Spomedzi vnútorných faktorov, ktoré môžu podmieniť výrobnú kapacitu, je potrebné zdôrazniť:

• Vybavenie a údržba.
• Inštalácie.
• Distribúcia výrobného závodu a výrobného procesu.
• Dostupné zdroje.
• Podnikanie.
• Systémy kontroly kvality.
• Riadenie pracovných miest.
• Manažment pracovníkov.
• Dizajn produktu alebo služby.
• Finančné zdroje.

Na druhej strane medzi vonkajšími faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť výrobnú kapacitu, je potrebné zdôrazniť:

• Inštitucionálny rámec.
• Politické prostredie.
• Legislatíva a súčasná regulácia.
• kolektívne zmluvy únie.
• Firemné dohody.
• Kapacita poskytovateľa.
• Ekonomické prostredie.
• Obchodná súťaž.
• Vzťah s úverovými inštitúciami.

Tieto interné a externé faktory musíme vždy brať do úvahy, pretože podmieňujú našu výrobnú kapacitu, ale aj chod firmy.

Ako sa vypočítava výrobná kapacita?

Ak chceme vedieť, aká je výrobná kapacita výrobnej jednotky, vzorec na výpočet je celkom jednoduchý. Spôsob, ako to urobiť, by bol v prvom rade výpočet počtu hodín na výrobnú jednotku, ktorú máme k dispozícii. To znamená, že ak máme 8-hodinový pracovný deň, v ktorom máme 10 výrobných jednotiek, celkový počet výrobných hodín je 80 hodín.

Po druhé, musíme merať výrobnú kapacitu produktu na základe výrobnej jednotky a dostupných hodín. To znamená, že musíme vydeliť výrobnú kapacitu položky počtom hodín, ktoré sú k dispozícii, čím získame dennú výrobnú kapacitu. Inými slovami, predpokladajme, že každej výrobnej jednotke trvá výroba jednej jednotky tovaru alebo služby 1 hodinu. Pre výpočet musíme vydeliť počet hodín, ktoré sú k dispozícii (80) časom, ktorý je potrebný na výrobu jednotky výroby na výrobu jednotky produktu alebo služby (1). Takto by sme získali dennú výrobnú kapacitu.

V príklade by bola denná výrobná kapacita 80, keďže máme 80 hodín výroby denne, pričom výroba každej vyrobenej jednotky trvá v priemere 1 hodinu.

Po tretie a oveľa jednoduchšie. Ak chceme merať mesačnú výrobnú kapacitu výrobných jednotiek, stačí zobrať dennú kapacitu získanú v predchádzajúcom kroku a vynásobiť ju pracovnými dňami, ktoré máme v mesiaci. Rovnakým spôsobom by sa urobil výpočet ročnej výrobnej kapacity, pretože by sme ju mali vynásobiť počtom odpracovaných dní v roku.

Neskôr s týmito údajmi sme už mohli získať ďalšiu sériu ukazovateľov, ako je objem výroby alebo miera efektívnosti. To znamená, že ak vieme, že denná výrobná kapacita je 80 kusov, ak ich vyrábame 40, vieme, že miera využitia je 50 %. Inými slovami, objem výroby by sa pohyboval na úrovni 50 % vo vzťahu k jej výrobnej kapacite.