Súkromná spotreba

O súkromnej spotrebe hovoríme, keď hovoríme o výdavkoch organizácií, firiem, rodín a jednotlivcov v danom časovom období a s cieľom uspokojiť ich potreby vo forme rôznych tovarov a služieb na trhu.

Súkromná spotreba

Súkromná spotreba je obzvlášť dôležitou premennou v makroekonomickej štúdii a meria celkovú hodnotu tovarov a služieb za určité obdobie, ktoré domácnosti, firmy alebo súkromné ​​inštitúcie získavajú v rámci svojich zodpovedajúcich ekonomických aktivít.

Zároveň samotná definícia spotreby stanovuje, že tieto výdavky sú vynaložené na konečné statky a nie na tie, ktoré sú zamerané na produkciu iných tovarov (čo by sa dalo považovať napríklad za investície).

Spolu s verejnou spotrebou tvorí celkové výdavky krajiny. V závislosti od existujúceho pomeru medzi súkromnou a verejnou spotrebou je možné získať určitý obraz o intervencionistickom charaktere alebo nie o konkrétnej ekonomike, pričom je oveľa viac intervencionistickejšie, čím nižšia je súkromná spotreba, a naopak.

V rámci agregátneho dopytu krajiny je súkromná spotreba zložkou alebo premennou s najväčším významom a veľkosťou, najmä ak sa krajina považuje za rozvinutú alebo vyspelú. Vidíme to vo výpočtovom vzorci pre hrubý domáci produkt (HDP).

HDP = C + I + G + X – M

Kde:

  • C = Súkromná spotreba.
  • I = investícia.
  • G = Verejné výdavky.
  • X = Vývoz.
  • M = dovoz.

Je potrebné rozlišovať medzi domácou súkromnou spotrebou a národnou súkromnou spotrebou. V závislosti od pôvodu požadovaného tovaru alebo služieb by sme sa teda ocitli pred jedným alebo druhým.

Domáca spotreba zahŕňa tovar vyrobený v tej istej krajine (bez ohľadu na národnosť spotrebiteľa). Medzitým národnú spotrebu vykonávajú obyvatelia krajiny bez ohľadu na pôvod tovaru.

Hlavné zložky súkromnej spotreby

Hlavné zložky súkromnej spotreby sú:

  • Disponibilný dôchodok : Priamo súvisí s konečnou spotrebou. Čím vyšší disponibilný príjem, tým väčšie možnosti spotreby pre firmy či rodiny.
  • Trvalý príjem : Je to druh priemerných výdavkov alebo spotreby uskutočnených domácnosťou alebo obchodnou spoločnosťou v rámci bežného obdobia ekonomickej aktivity. Inými slovami, prípadné nepredvídané výdavky sa neberú do úvahy.
  • Hypotéza životného cyklu : Zvyčajne sa predpokladá, že existuje správanie, ktorým jednotlivci vykonávajú šetriace akcie do budúcnosti. To predpokladá kontrolu súčasnej alebo súčasnej spotreby s očakávaním jej vykonania v budúcnosti.
  • Efekt bohatstva : Označuje, že príjem získaný prostredníctvom miezd za určité obdobie nie je pri spotrebe rozhodujúci. Dochádza k tomu preto, že sa berie do úvahy aj už vlastnené alebo predtým dosiahnuté bohatstvo.

Na druhej strane existujú ďalšie premenné, ktoré výrazne ovplyvňujú správanie ľudí v súvislosti s ich spotrebiteľskými rozhodnutiami. Hovoríme napríklad o ekonomických prognózach, inflačných očakávaniach, údajoch o zamestnanosti v ich krajine alebo o možnostiach financovania, ku ktorým majú prístup (najmä ak má aktívum, ktoré sa má získať, vysokú hodnotu). Inými slovami, dôvera je kľúčovým prvkom súkromnej spotreby.