Spoločenské náklady

Sociálne náklady alebo sociálne náklady sú súčtom alternatívnych nákladov zdrojov použitých spoločnosťou alebo štátom na výrobu tovaru, ako aj externých nákladov, ktoré vznikajú spoločnosti, ktorá tento tovar vyrába.

Spoločenské náklady

Spoločenské náklady sa teda vzťahujú na náklady, ktoré musí spoločnosť znášať prevádzkové spoločnosti.

Berúc do úvahy teóriu racionálnej voľby, predpokladá sa, že jednotlivci pri rozhodovaní berú do úvahy len náklady, ktoré znášajú. Týmto spôsobom sa neberú do úvahy náklady, ktoré môže uvedená voľba v spoločnosti spôsobiť. Tieto odvodené náklady sú známe ako „sociálne náklady“.

Sociálne náklady nemusia vždy zodpovedať súkromným nákladom. Znečistenie je spoločenský náklad, ktorý sa líši od súkromných nákladov.

Koncept je široko používaný pojem v makroekonómii.

Ako vznikajú sociálne náklady?

Spoločenské náklady vznikajú prostredníctvom produkcie ekonomickej aktivity. V tomto zmysle nastáva vtedy, keď pri rozvíjaní hospodárskej činnosti dochádza k účinkom na spoločnosť. Účinky známe ako „externality“. Preto, keď sa vykonáva hospodárska činnosť, môže mať pozitívne alebo negatívne externality.

Ak existuje negatívna externalita, sociálne náklady sú vyššie ako súkromné ​​náklady. Týmto spôsobom, keď hospodárska činnosť spôsobuje znečistenie, náklady na toto znečistenie pre spoločnosť môžu byť vyššie ako súkromné ​​náklady, ktoré znáša podnikateľ, ktorý svojim vykorisťovaním znečisťuje pôdu.

Na druhej strane, keď hovoríme o pozitívnej externalite, ako sa to deje vo vzdelávaní, hovoríme o vyšších súkromných nákladoch, ako aj o lepších a nižších spoločenských nákladoch. V tomto prípade hovoríme o sociálnej dávke.

Keď sa vyskytne pozitívna externalita, môžeme povedať, že niekedy existuje sociálny prínos, ktorý je vyšší ako súkromný prínos.

Druhy sociálnych nákladov

Sociálne náklady možno merať dvoma spôsobmi. V tomto zmysle hovoríme na jednej strane o ekonomickom meraní. Meranie, ktorého cieľom je peňažný výpočet sociálnych nákladov danej produkcie. Tak isto na druhej strane máme meranie v hospodárskej politike. Ide o subjektívnejšie meranie.

Hovoríme teda o nasledujúcich druhoch sociálnych nákladov:

  • Sociálne náklady z hľadiska ekonomického hodnotenia : Získajú sa vynásobením použitých zdrojov ich príslušnými sociálnymi cenami; alebo čo je známe ako tieňové ceny.
  • Spoločenské náklady z pohľadu hospodárskej politiky : Ide o subjektívnejšie meranie. Vzťahuje sa na blahobyt, ku ktorému dochádza v spoločnosti, keď sa prijme opatrenie, a nie na alternatívu.

Môžeme teda povedať, že hovoríme o rovnakých spoločenských nákladoch, ale o dvoch rôznych meraniach.

Príklad sociálnych nákladov

Keď si človek kúpi auto, spoločenským nákladom na toto auto by boli plyny, ktoré vypúšťa do zahraničia, ako aj účinky, ktoré tieto plyny majú na zdravie obyvateľstva. Nazývame to sociálne náklady, keďže majú nepriame budúce náklady pre spoločnosť. V tomto prípade hovoríme o negatívnej externalite, teda sociálne náklady sú vyššie.

Ďalším spoločenským nákladom by mohli byť náklady na vzdelanie. Vzdelanie so sebou nesie súkromné ​​náklady pre štát, ale nespočetné sociálne náklady (sociálne výhody) pre obyvateľstvo. V tomto prípade hovoríme o pozitívnej externalite, teda súkromné ​​náklady sú vyššie ako sociálne náklady.

Môžeme uviesť aj príklad výrobnej činnosti, pri ktorej sa vyrába ropa. Sociálnymi nákladmi pre krajinu by teda bolo množstvo iného tovaru, ktorý sa prestane vyrábať v dôsledku využívania zdrojov na výrobu ropy, ako aj znečistenia, ktoré táto činnosť produkuje.