Reverzná logistika

Reverzná logistika je typ logistiky, ktorý je zodpovedný za nakladanie s odpadom alebo odpadom, ktorý vzniká v rámci dodávateľského reťazca. Toto s cieľom recyklácie alebo zničenia uvedeného materiálu.

Reverzná logistika

Reverzná logistika teda môže zahŕňať rôzne činnosti, ako je opätovné použitie prebytočného tovaru, vrátenie tovaru (napríklad v zlom stave) dodávateľom alebo zhodnocovanie obalov (napríklad sklenených fliaš).

Rovnako je tento typ logistiky zodpovedný za spracovanie odpadu z výrobného procesu.

Malo by sa tiež objasniť, že neexistuje jednotná definícia spätnej logistiky. Na čo sa však zvyčajne vždy kladie dôraz, je znovuzískanie prvkov, ktoré už boli použité alebo ktoré boli výsledkom rovnakého výrobného procesu.

Reverzná logistika sa nazýva preto, lebo je obrátené poradie alebo postupnosť logistického procesu, čo by bolo nasledovné: príjem surovín, vstup surovín do výrobného procesu, výroba, distribúcia a predaj konečnému zákazníkovi.

Príklad reverznej logistiky

Príkladom reverznej logistiky sú opravárenské služby, ktoré ponúkajú spoločnosti, ktoré predávajú domáce spotrebiče. Ide o to, že počas záručnej doby môže zákazník požiadať predajcu o opravu zakúpenej veci. To za predpokladu, že sú splnené určité podmienky, najmä, že nevznikli žiadne škody spôsobené ľudským konaním.

Poskytnutím tejto popredajnej služby môže predajca následne vymeniť určité kusy svojho tovaru tak, aby fungoval optimálne. Tým sa dosiahne väčšia spokojnosť zákazníkov.

Reverzná logistika a obehové hospodárstvo

Pojem reverzná logistika nám môže pripomínať obehovú ekonomiku. To vytvára výrobný model charakterizovaný udržateľnosťou a šetrením zdrojov a zdrojov energie. Tovar sa vyrába, spotrebúva, recykluje, vyrába a opäť spotrebúva, pričom vstupuje do kruhového životného cyklu.

Môžeme usúdiť, že uplatnením obehového hospodárstva sa uchyľujeme aj k reverznej logistike. Ten druhý je však širší pojem, ktorý zahŕňa obchodné praktiky, ktoré nie sú motivované výlučne starostlivosťou o životné prostredie. Namiesto toho sa môže stať, že spoločnosť sa len snaží generovať vyššie zisky.

Predstavte si napríklad, že sa firma pokúša predať produkty, ktoré boli pôvodne vyradené alebo vrátené kvôli menším chybám. Toto nemožno považovať za obehové hospodárstvo, pretože firma opätovne nevyužíva odpad z výrobného procesu. Čelíme však prípadu reverznej logistiky.