Prečo produkty, ktoré vyrábame, vydržia čoraz menej? Čím to je, že žiarovka vyrobená v roku 1911 môže svietiť viac ako 100 rokov a tie, ktoré sa vyrábajú dnes, vydržia sotva 1000 hodín? Má meno, plánované zastaranie
Plánované zastarávanie je plánovanie životnosti produktu tak, aby sa produkt stal nepoužiteľným v vopred určenom časovom období. Môžu byť obmedzené aj počtom použití, napríklad tlačiareň, ktorá po vytlačení desaťtisíc kópií prestane fungovať.
Čo je cieľom plánovaného zastarávania?
Primárnym cieľom plánovaného zastarávania je zabezpečiť, aby spotrebitelia nakupovali produkty viackrát, a nie iba raz. To prirodzene zvyšuje dopyt po produktoch, pretože spotrebitelia sa musia neustále vracať. Používateľ si musí kúpiť rovnaký produkt viackrát, ako keby bol tento produkt odolný a vydržal by celý život.
Predstavte si, že ste nikdy nemuseli kupovať žiarovky, odkedy ich dal váš dedko doma, stále svietia ako prvý deň. Zdá sa to nepravdepodobné, ale nie je, tento typ žiaroviek by sa dal vyrobiť dokonale. Výrobcom žiaroviek by však došli kupci, ktorí by prestali fungovať. Preto vyrábajú žiarovky, ktoré majú naprogramovanú životnosť 2500 hodín, takže ich musíte kupovať znova a znova. Je potrebné plánované zastarávanie? Je možné s tým skoncovať a vyrábať efektívne produkty?
Dokument o plánovanom zastarávaní
Dokument s názvom „Kúp, hoď, kúp“ z produkcie RTVE hovorí o programovom zastarávaní, čo je v spoločnosti veľmi málo známy pojem, no v dnešnej dobe nesmierne dôležitý. Dokument nás núti rozmýšľať, či ekonomický systém založený na konzume má zmysel.
V minulom storočí firmy skúmali, ako navrhnúť produkty, ktoré vydržia menej, aby sme si ich produkty mohli kúpiť znova. Má zmysel míňať peniaze na výskum, ako vyrobiť menej odolné produkty? Na prvý pohľad je odpoveď jasná, no ak by žiarovky nevyhoreli, firmy venujúce sa ich výrobe by skrachovali a viac by nevyrábali. Dokument vyvoláva niekoľko ďalších otázok, má zmysel vyrábať nekonečné produkty na planéte s obmedzenými zdrojmi? Neexistuje spôsob, ako by sa spoločnosti mohli snažiť o zlepšenie efektívnosti a zároveň byť schopné prežiť?
Otvorená diskusia o trvanlivosti produktov a kapitalizme
Dokument otvára debatu o logike konzumného životného štýlu, kde sa vyrábajú hory nekvalitných produktov. V roku 1911 boli oznámené žiarovky s výdržou 2500 hodín, v roku 1924 sa ich výrobcovia dohodli, že nevyrobia žiadnu, ktorá vydrží viac ako 1000 hodín.
Je to problém, ktorý trhá základy kapitalizmu, a preto je veľmi ťažké navrhnúť možné dohody na jeho zmenu. Možným riešením by bolo napríklad to, že žiarovky sa budú platiť ročne na účte za elektrinu ako prémia za kvalitnú údržbu. Svetelná spoločnosť by sa o žiarovky starala ako o produkt v rámci svojej služby a pre zníženie nákladov by sa snažila, aby žiarovky vydržali čo najdlhšie.
Tento dokument získal množstvo televíznych ocenení, medzi nimi aj Onwings, cenu za najlepší dokument roku 2011 od Španielskej televíznej akadémie, SCINEMA (Austrália), FILMAMBIENTE (Brazília), Guangzhou International Festival (Čína), Maeda Special Award (Japonsko) atď.
Dokument si môžete pozrieť v nasledujúcom odkaze na RTVE: Dokument – Kup, hoď, kup