Pasívna komunikácia je taká, ktorá bráni osobe vyjadriť svoje názory, vedomosti alebo návrhy. Neprispieva ani konkrétnymi myšlienkami, ani jasnosťou. Jeho implementáciou sa má zabrániť akémukoľvek typu konfrontácie.
Komunikácia je pre človeka nevyhnutná. Ľudia si vďaka nej môžu vymieňať informácie a riešiť svoje konflikty.
Existujú rôzne typy komunikácie, vrátane pasívnej komunikácie. To sa vyznačuje tým, že sa vyhýba sporu pri výmene určitého typu informácií.
Osoba, ktorá zavedie tento typ komunikácie, neodhaľuje to, čo chce, ukladá si svoje priania alebo návrhy, čo v konečnom dôsledku vedie k veľkému emocionálnemu odlivu.
Pasívna komunikácia spôsobuje nepohodlie a frustráciu, ktorá sa časom zvyšuje. Môže vyvolať osobné a psychické krízy a zvýšiť nízke sebavedomie.
Odporúča sa prečítať aj aktívnu komunikáciu.
Aké sú hlavné charakteristiky pasívnej komunikácie?
Toto sú hlavné charakteristiky tohto typu komunikácie:
- Submisívny neverbálny jazyk: Pokiaľ ide o konverzáciu a komunikáciu, existuje aj neverbálny jazyk, ktorý sa za ten čas uvedie do praxe. V pasívnej komunikácii je tento jazyk zvyčajne jazykom vyhýbania sa, podriaďovania sa, postoja v obrannom tóne. Osoba sa vyhýba očnému kontaktu a znižuje tón rozhovoru.
- Neprenášať priania: Jednou z hlavných charakteristík tohto typu komunikácie je skutočnosť, že sa vyhýba prenosu prianí alebo pocitov. Jednotlivci, ktorí sa riadia týmto komunikačným vzorom, to neprejavujú pravidelne.
- Vyhnite sa konfrontáciám: Aj keď osoba nesúhlasí s tým, čo sa odhaľuje, nikdy nebude v rozpore. Vždy bude súhlasiť, aby sa vyhol akejkoľvek konfrontácii počas rozhovoru.
- Ospravedlňte sa: Aj keď máte pravdu, a aby ste sa vyhli sporom, požiadate o odpustenie.
Príklad pasívnej komunikácie
V rozhovore viacerých ľudí, v ktorom sa rozprávajú o politike, jeden z nich používa tichý tón, keď je na rade, a vyhýba sa pohľadu do očí iných ľudí. Je zhrbená a po celý čas zostáva vzdialená.
So zvyškom súhlasí, hoci v hĺbke duše nezdieľa názory, ktoré vyjadrujú, a snaží sa izolovať, len čo sa naskytne najmenšia možnosť. V tomto prípade by ste zaviedli pasívnu komunikáciu do praxe.
Tento typ komunikácie často využívajú ľudia, ktorí majú nízke sebavedomie a príliš si samých seba nevážia.
Komunikácia týmto spôsobom stále vytvára viac nepohodlia a prinúti človeka, aby sa vždy vyhýbal vyjadrovaniu toho, čo skutočne chce.