konzul

Konzul je osoba poverená výkonom nepolitických funkcií v zahraničí, ktorá zastáva oficiálnu funkciu. Svoju činnosť vykonáva na konzuláte.

konzul

Konzul je menovaný štátom pôvodu, je verejným činiteľom. Jeho cieľom je uľahčovať a slúžiť ľuďom s pôvodnou národnosťou, ktorí majú bydlisko alebo sú v krajine, kde je konzulát zriadený.

Funkcie konzula

Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z roku 1963, ktorý túto záležitosť upravuje na medzinárodnej úrovni, vo svojom článku 5 uvádza konzulárne funkcie:

  • Chrániť v prijímajúcom štáte záujmy vysielajúceho štátu a jeho štátnych príslušníkov, či už fyzických alebo právnických osôb, v medziach povolených medzinárodným právom.
  • Podporovať rozvoj obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých vzťahov medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom a tiež podporovať priateľské vzťahy medzi nimi v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
  • Byť informovaný všetkými zákonnými prostriedkami o podmienkach a vývoji obchodného, ​​hospodárskeho, kultúrneho a vedeckého života prijímajúceho štátu, informovať o tom vládu vysielajúceho štátu a poskytovať údaje zainteresovaným osobám.
  • Vydávať pasy a cestovné doklady občanom vysielajúceho štátu a víza alebo príslušné doklady ľuďom, ktorí chcú cestovať do uvedeného štátu.
  • Poskytovať pomoc a pomoc štátnym príslušníkom vysielajúceho štátu, či už ide o fyzické alebo právnické osoby.
  • Pôsobiť ako notár, ako matričný úradník a v podobných funkciách a vykonávať iné administratívnej povahy za predpokladu, že zákony a predpisy prijímajúceho štátu nebudú v rozpore.
  • Zabezpečiť v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu záujmy občanov vysielajúceho štátu, či už ide o fyzické alebo právnické osoby, v prípadoch dedenia z dôvodu smrti, ktoré nastanú na území prijímajúceho štátu.
  • Chrániť v rámci obmedzení stanovených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu záujmy maloletých a iných osôb, ktoré nemajú plnú spôsobilosť a sú štátnymi príslušníkmi vysielajúceho štátu, najmä ak sa vyžaduje zriadiť pre nich poručníctvo alebo ochranárstvo.
  • Zastupovať štátnych príslušníkov vysielajúceho štátu alebo prijať vhodné opatrenia na ich zastupovanie pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho štátu v súlade s praxou a postupmi platnými v prijímajúcom štáte, aby sa tak dosiahlo v súlade so zákonmi a ich predpisov sa prijímajú predbežné opatrenia na ochranu práv a záujmov týchto štátnych príslušníkov, ak ich z dôvodu ich neprítomnosti alebo z iného dôvodu nemôžu včas brániť.
  • Oznamovať súdne a mimosúdne rozhodnutia a vypĺňať žiadosti o právnu pomoc v súlade s platnými medzinárodnými dohodami, a ak také neexistujú, spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu.
  • V súlade so zákonmi a predpismi vysielajúceho štátu vykonávať práva na kontrolu alebo inšpekciu plavidiel, ktoré majú štátnu príslušnosť tohto štátu, a lietadiel v ňom registrovaných, ako aj ich posádok.
  • Poskytovať pomoc lodiam a lietadlám uvedeným v predchádzajúcej časti a tiež ich posádkam; prijať vyhlásenie o plavbe týchto plavidiel, poslať a potvrdiť dokumenty na palube a bez toho, aby boli dotknuté právomoci orgánov prijímajúceho štátu, vykonať prieskum udalostí, ku ktorým došlo počas plavby, a vyriešiť všetky spory akéhokoľvek druhu medzi kapitánom, dôstojníkmi, námorníkmi, pokiaľ to zákony a predpisy vysielajúceho štátu oprávňujú.
  • Vykonávať ďalšie funkcie, ktoré vysielajúci štát zveril konzulárnemu úradu a ktoré nie sú zakázané zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu alebo s ktorými sa tento nevylučuje, alebo tie, ktoré mu prisudzujú platné medzinárodné dohody medzi štátom. ktorý odosiela a prijíma.

rímsky konzul

Konzul bol najvyšším mocenským postavením počas rímskej republiky, ktorá trvala od roku 509 pred Kristom. C. do 27 hod. Každý rok sa volili dvaja konzuli, ktorí museli v danom roku plniť svoj mandát. Boli mu pripisované politické a vojenské funkcie, pričom sa ujal vedenia Impéria.

Boli vybraní po dvoch, aby pôsobili proti a obmedzili moc toho druhého, takže ani jedna z dvoch postáv nemala neobmedzenú moc. Ak niektorý z nich zomrel počas svojho mandátu, niekedy bol vybraný náhradný konzul a inokedy to bol druhý konzul, ktorý mal všetku moc až do konca svojho mandátu.

Neskôr, so vznikom Rímskej ríše, v období bezprostredne po republike, sa k moci dostali cisári. Riadenie impéria bolo ponechané v ich rukách, čím boli konzuli odkázaní na diskrétnejšie funkcie.